Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
Chov
duet. edmund feat. nana
a naša spoločná básňopoviedka :)

Našiel ju v prázdnej sýpke. Vejáre múch sa tlačili na cylinder lampy. Namiesto úst mala nožnice, spala. Jej dych páchol ako srsť nočných mačiek. Schúlená v kúte, vypchatá vatou a rozdrveným sklom. Prenášačka.
 
Vonku chrastila vybielená kostra mesiaca, dvory sa zalievali močom hmly. Začul výbuchy mín. Bábiky strácali nohy. Nad starým umývadlom sa zaleskla tvár, vodovod vykašľal niekoľko kvapiek hrdzavej vody a zmĺkol. Sad kypel. Na konci konárov dozrievali oči. Rusalka sa blížila k domu, ťahala za sebou stojan smútočných oblekov. Prevalila sa a zobudila, o krok ustúpil. Dívala sa naňho. Nožnice sa usmievali.
Vedel, že sa za chvíľku objavia.
 
–  Nemala by si tu predstierať tmu, – oznámil stroho.
– A kde inde by si mi to odporučil, ha? – zastrihala ústami a začala niečo čmárať do prachu.
Vo vedre sa vznietila slama a ona do nej hodila nakreslené znaky.
V tom momente všetko onemelo. Muchy popadali na zem, bábiky dobrovoľne odhodili ruky a Rusalka sa zvinula do šálu.
Klesol na koleno a skúmal zem. Mušie telíčka okolo nej vytvárali kruh. Vzal zo stojana jeden smútočný oblek a prikŕmil slamu. Do vzduchu sa vzniesla retiazka iskier. Natiahla sa po Rusalke a pohladila ju. Šál spokojne zavrnel a schúlil sa jej na hrudi. Muž vstal. Díval sa na slová. Praskali ako kukuričné zrná. Výstrely v diaľke. Zdvihol lampu, pruh svetla dopadol na jej hruď. Šál nespokojne naježil vlákna.
 Prenášačka naňho pozrela.
 
– Páči sa mi tvoj tieň, – povedala a nožničky cvakli vo vzduchu. Zo škáry pri dverách vyliezla hlava bábiky na pavúčích nohách. Špinavý kus plastu. Namiesto vlasov zapichané špendlíky. Ústa niekto zvýraznil šarlátovým rúžom. Vzala do rúk plameň, chvíľu ho premieľala medzi prstami.  
– Nemáš klietku? – spýtala sa.
– Vzadu je zajačinec.
Prikývla a vstala. Hlava cupitala za ňou. Po ceste za ňou zostávala jazva. Keď stúpil na jej kraj, zväčšila sa.
 
– Dávaj pozor! – príkro vystrelila zrak na našľapujúcu nohu a noha zakňučala.
Pri klietke už zajace pripravovali červený koberec. Bolo to v podstate jedno, lebo aj jazva bola červená. Ale to videl len on. Potom pristúpila.
– Mal by si zostať tam, kde si. Svetlo je ostré. Chráň si svoj tieň. –
Aj tak sú to všetko len smeti,  pomyslel si.
Nezostal. Skryl sa za strom. Na hlavu mu dopadlo zrelé oko. Potom ešte jedno. Myšlienky mu zablúdili do zaváracích pohárov.
Prvý vbehol šál. Oheň jej stále tlel medzi prstami. Priložila si ruku k tvári. Zdalo sa, že niečo hovorí. Nepočul ju. Pozrel na oko, bolo mäkké ako penový cukrík. Zajace panáčkovali po dvore. Bliklo to. Plamienok vyskočil a stratil sa v spleti slamy a zahnívajúcich kúskov šalátových listov. Vzala do ruky zaváraninovú fľašu a nabrala za hrsť myšlienok. Videl len písmenká, padali jej pomedzi prsty ako čierne cereálie. O chvíľu sa už ozvalo rytmické chrúmanie.
 
– Prikŕm ho! – zvolala, ale nepozrela naňho. Stál a vyčkával. Na hlavu mu dopadlo tretie oko. Dúhovka bola jasne modrá. Zacítil ako sa mu niečo obtiera o nohu. Bábka. Spínala pavúčie nohy akoby sa modlila. Hodil jej buľvu. Schrúmala ju. Druhú tiež. Vyskackala mu na plece. Svetlo lampy ju vábilo. Žiarovka párkrát zablikala. Díval sa na Prenášačku. Stále postávala pred klietkami. Prstami prechádzala po čepeli nožníc. Jej bledá pokožka vystupovala z okrajov noci. Chytila oceľ medzi prsty a potiahla. Videl ako sa pod jej kožou napínajú drobné nitky. Vlákna vystreľovali spod kože. Jedno za druhým. Okolie úst sa začalo párať. Ani nehlesla. V hlave pocítil tlak. Bábika niečo plietla do jeho tieňa. Bolo to vlhké a jeho tieň zas suchý. Ohrozenie. Sieť bola za chvíľu hotová. Zdalo sa, že potvora na tenkých nožičkách je so svojou prácou spokojná. Rozkrútila si hlavu a zahvízdala. Nožnice sa medzitým definitívne odpárali a začali kráčať smerom k nemu.

Lampa mu vypadla z rúk. Z rozbitej žiarovky sa začali odparovať kúsky svetla. Mizli v tme, rozkladali sa na bodky ako stádo žeravých mušiek. Z nôh mu vyklíčili hrubé korene, prerastali udupanú pôdu, zväzovali ho. Búšenie krvi v ušiach. Skúšal sa pohnúť. Nožnice sa blížili. Zmätene šľahal pohľadom okolo. Zdalo sa mu, že všade vidí akési chlpaté siluety. Králiky. Dívali sa. Nemí sudcovia. Ich zuby občas presvetlili tmu. Chrúmanie v klietke pokračovalo. Prenášačku nikde nevidel. Počul ako sa smeje. Bol to vzdialený zvuk, tieň z iného sveta. Nožnice pochodovali. Kúsok od muža sa zastavili a na okolie dopadol huňatý kabát a utopil všetky zvuky. Látka sa zachytávala na konároch stromov, muž videl ako golier prikrýva opustené sklady na drevo. Pach naftalínu. Nepočul nič. Do očí mu vlietla moľa. Cupot malých nožičiek. Bábika zliezla k jeho nohám a naklonila sa k nožniciam. Ozval sa slabučký piskot – akoby niekto rýchlo pustil magnetofónovú pásku. O niečom sa dohadovali.
 
Nožnice prikývli a začali stúpať po jeho nohách. Bábika sa stratila vo vnútornom vrecku. Zavrel oči. Klapot kovových čeľustí. Cítil ich chlad. Strihali, ako sa strihá hrubý výkres. Kúsky tieňa mu padali na plecia, do očí. Jeho mäso sa pred ním skrúcalo ako vysušená larva. A potom sa rozhostilo ticho. Nesmelo sa pokúsil pohnúť rukou. Otočil hlavou. Pred očami mu stúpala hmla. Drepol si a skúmal rozbitú lampu. Z útrob kabáta sa ozývalo výsmešné krákanie. Pristúpil ku klietke. Plamienok sa usmieval. Otočil sa. Prázdno.
Teplo jej dychu na jeho temene. Z rukávov sa vynorili ruky a skrížili sa mu na hrudi.
–  Za tebou, –  zašepkala.  
 
 
Léta Páně 2015, dne 25.1. věnováno autorem edmund
Share
  
26.1.2015 | 13:50    nana

no jasne :)... a už si zas het bez prečítania a vyjadrenia... tak sa to neráta, hany :)
26.1.2015 | 12:11    hanele m

já se náhodou vracím - ale čepice nenosím ani v mrazech - leda kapuci  Úsměv
25.1.2015 | 16:59    nana

tak ja musím konštatovať, že som veľmi spokojná... a to ako s inšpirujúcou spoluprácou, tak aj s jej výsledkom :)... vďaka, edušo
 
... a hany, ty s tým tvojim vrátim sa Tytyty... ešte dobre, že si tam nedala toho smaila s čapicou
25.1.2015 | 15:41    hanele m

začala jsem číst, ale nesoustředím se nějak a nejde mi to - vrátím se Pa pa