Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
Podivný deň
Ráno. Strechy domov. Kohút na malom dvore rozhrabáva hnoj. Vyzobáva zo zeme červy. Ustlaná posteľ uprostred hlavnej cesty. Nadýchaný vankúš, periny. Prichádza auto, šofér dupne na brzdu. Vychádza von, škriabe sa na hlave. Obzerá sa okolo. Domy sú tiché. Na tráve rosa.
 
Pole za mestom. Skupina detí krúži okolo dievčaťa so zaviazanými očami. Smiech. Kôň uprostred hmlistých lesov. Šofér sedí na kapote, pofajčieva. Spolu s posteľou sa premeriavajú pohľadmi. Prázdna terasa krčmy. Vychrtnutý, ošklbaný pes oňucháva stenu. Z domu vychádza staršia žena, v ruke drží hnedý hrnček prikrytý tanierikom. Vojde do dvora. Pohľadom blúdi po rozhrabanom hnoji. Stopy kohúta vedú za senník.
 
V parku spí bezdomovec. Prichádza k nemu pes z krčmy, v papuli drží fľašu piva. Dekapitovaný kohút. Žena uteká cez polia. Hrnček jej vypadáva z rúk, je prázdny. Kostnatý muž obchádza okolo kostola. Poštár na bicykli. Pospevuje si, má dobrú náladu. Z nejakej studne sa ozýva volanie o pomoc. Hlava kohúta spí v kukuričnom poli. Lúka. Dievčatko sedí v tráve. Oči stále zaviazané. Ostatné deti visia na stromoch.

Po poľnej ceste sa terigá hasičské auto. Siréna.
 
Mestský trh, množstvo pultov s rozličným tovarom. Na jednom ležia staré topánky. Medzi nimi je nenápadne vložená kohútia hlava so žmurkajúcim okom. Zobák sa naprázdno otvára a zatvára. Hemženie ľudí.
 
Odstavené hasičské auto. Hasič schádza po rebríku do studne. Jeho kolegovia nervózne chodia okolo. Jeden z nich si zacloní oči, pozoruje bežiacu postavu v diaľke. Malý chlapec sa rýchlymi krokmi vzďaľuje od dediny. Na hruď si tlačí papierové vrecko s mastnými fľakmi. Stará žena sa približuje k starej vodárni. Hasič vychádza zo studne. V ruke drží mŕtvu chobotnicu. Jeho kolegovia sa nad ňou skláňajú. Mlčia. Na terase krčmy sedí pytliak s brokovnicou prehodenou cez plece. Lúšti krížovku.
 
Vycivený pes trieli úzkou uličkou, vyplazený jazyk má skoro až po zem. Prenasleduje ho Kostnatý muž. Kňaz kope hrob. Malý chlapec si sadá vedľa dievčaťa so zaviazanými očami a podáva jej balíček. Vypadne kohútia hlava. „Milujem ťa,“ vraví chlapec. Dievča neodpovedá.
Studňa. Hasiči odišli, v zemi ostali stopy po pneumatikách. Ticho, potom sa ozve slabučké volanie o pomoc. Kostnatý muž sa opäť motá okolo kostola. Kríva na jednu nohu.
 
Starena kľačí vo vodárni. Ruky zopäté, takmer nepostrehnuteľne pohybuje perami.
Poludnie. Kňaz sedí na okraji vykopaného hrobu a dáva si chleba s marmeládou. V opustenom, ošarpanom dome sa odrazu spustí sprcha. Smiech zavesených detí. Rodinný obed. Otec vstane a pustí rádio. Hudba. Predavačka v malých potravinách si číta knihu. Vchádza muž s brokovnicou.

Panoráma mestečka. Výstrel.
 
Otec zdvihne hlavu od taniera a stíši rádio. „Niečo sa mi zdalo,“ povie a preladí stanicu. Kňaz tlačí fúrik po vyjazdenej cestičke. Kostnatý muž stojí na streche obchodu s potravinami. Autobus plný ľudí. Šofér kýchne.
Prestávka. Vysoký učiteľ pozoruje deti, ktoré pobiehajú po školskom dvore. Ruky má za chrbtom, v jednej zviera kuchynský nôž. V domoch sa spúšťajú ďalšie sprchy. Chlapec a dievča so zaviazanými očami ležia v tráve. Bozkávajú sa. Blíži sa k nim pytliak s brokovnicou.
 
Kostnatý muž nakúka do kňazovej izby. Kňaz krája mäso. Studňa sa plní vodou. Kypí cez okraj. Deti sedia v triedach. Ticho. Vysoký učiteľ tróni za katedrou a s úsmevom blúdi po bledých, rozochvených detských tvárach. Chystá sa niekoho vyvolať. Nôž na stole. Obed skončil. Otec vypína rádio a zatvára deti do skrine. Kňaz hádže nakrájané mäso do vykopaného hrobu.
 
Budova školy. Absolútne ticho.
 
Pytliak s brokovnicou leží opretý o kmeň stromu. Spí. Obloha plná mrakov. Popoludnie. Rodičia čakajú deti pred školou. Nikto nevychádza. Rodičia sú nervózni, pozerajú na hodinky. Kostnatý muž postáva medzi nimi. Nikto si ho nevšíma.

Pytliak visí na strome. Ľudia vybiehajú z domov s vedrami vody. Nadávky. Kňaz si obzerá zakopaný hrob. Utiera si čelo, usmieva sa. Poštárov bicykel hodený do kríkov. Chýba mu predné koleso. Poštárova taška o kúsok ďalej. Rozsypané listy sa váľajú všade okolo. Pach benzínu. Stmieva sa. Rodičia pred školou sa so šomraním rozchádzajú.
 
Chlapec a dievča so zaviazanými očami kráčajú ruka v ruke k lesu. Po ceste stretávajú koňa. Usmievajú sa naňho, zjavne ho poznajú. Auto s posteľou priviazanou ku streche sviští po asfaltke. Ulica. Ľudia sa brodia vo vode. Siaha im asi po členky. Kostnatý muž si nasadzuje potápačskú výstroj a skáče do studne. Učiteľ zamyká školskú bránu. Starena sa prežehnáva a vychádza z vodárne. Vracia sa domov. Krčma je pod vodou. Nad stolíkmi pláva zabudnutá krížovka.

Zo stromov padajú zrelé deti.
Léta Páně 2015, dne 5.3. věnováno autorem edmund
Share
  
5.3.2015 | 22:12    edmund

to je samozrejme v pohode :)
osobne si myslim ze sa tento text da interpretovat, ale snaha bola aby sa dal interpretovat viacero sposobmi :)
5.3.2015 | 22:07    Dota Slunská

no jo, když ono to člověka pořád pokouší jít dál za útržky :)
5.3.2015 | 21:40    edmund

vdaka moc, som rad :)
5.3.2015 | 21:32    nana

je to akési nečakane celistvé (napriek "bodkovaniu", ktoré spomenula dota)... možno sa mýlim, ale vidím tam systém... a to v zaujímavom spôsobe nadpájania mikropríbehov (kohút a jeho hlava v tomto zmysle pre mňa najpôsobivejšia)
veľmi fajn, edušo...
5.3.2015 | 21:18    edmund

vdaka :)
ono mozno ani netreba aby zapadli, mozno ide hlavne o tu atmosferu, akusi znepokojivu kolaz :)
5.3.2015 | 14:06    Dota Slunská

Ty krátké věty na mě v celém obraze působí jako tečky pointilismu. Zkouším si z nich složit celek, ale samotné mi připadají daleko výmluvnějí, nějak nechtějí spolupracovat, zapadnout do obrazu jako celku. Jako by si hledaly své vlastní cesty. Mluvily vlastním jazykem. Co nemohu textu upřít je napětí a podvědomý tlak, které ve mně už tradičně tvé povídky vyvolávají. A tak se zkouším dívat víc shora, jestli se propojenost vykreslí...:)