prisahám budovy počuli

povedala

teraz rozprávaj ty –

ale jeho treba čítať takto

kedysi bolo vnútri všetko otvorené

a čo vidím nepočujem

nezastavuj

pohyb spodnej ani vrchnej pery

ani predchádzajúcej a inde pokračujúcej

že viem viem

čo nevravíš

nič také nepočujem

len znova ten pohyb (hoci každé telo pokojne sedí)

ako pozorujem stále je

zopár minút do nejakej z tvárí

nezlúčiteľného sveta –

 

a čo sa lepšie uloží?

či v inom druhu nepohybu

im bolo niečo dané

alebo odňaté?