Zašiel som na poštu vymeniť poškodenú dvadsaťeurovku. Pani za plexisklom si ma dioptricky premerala: Malina, to opravíme na počkanie! Vzala takú  fixku, potiahla po ryhe a tá zázračne zmizla. Hotovo!  Dostal som zo seba zabehnuté Ďakujem a načiahol  sa po bankovke... Len pomaly, mladý pánko, dáte mi 198 EUR, za opravu! Odtiahol som ruku, ako by ma pálila: No, to si ju radšej nechajte. Prísne sa na mňa usmiala: V poriadku, tak ešte 230, za likvidáciu! Vypotácal som sa z postofisu a medzi dverami ticho zahrešil.
Tak som sa rozčúlil, až som sa zobudil. Ale v tom sne som naozaj vyzeral na dvadsať.