Tak ma pusti na svoje pole
maaty  10.3.2012 | 6:44
bolo to nečakané

chvíľka

zrazu som mala zimomravé ďasná

zuby som zvierala v dlani
boli bezchybné
s malou ryhou na rezáku

je zaujímavé že sa mi nezmenili ústa

ostali plné
kútiky mierne zdvihnuté


ďalej som hrýzla kosti
len zvuk bol odlišný

lup-dup

lup-dup



a potom som pochopila
filozofiu malých stromčekov v miskách

tajomstvo zeme
neoklameš

aj v austrálii už v druhej generácii
lebečné kosti a panva
všetkých európskych rás
nadobúdajú podobu aborigénov