objavila som stopu ruky na omietke
chodím ju čítať
kým neopadne z múra
a neroznosí sa na podrážkach


niekedy z tmy
sa vodorovne prejaví muž

do ticha praská škrupinou

v nehasenom vápne
seká vzdušné zámky

keď ešte žil tvrdil
že krídla sú dobré len pre pád

a zem

. . . . . . . . zem je plná jám