BIELA VODA, ALEBO PRAPÔVODNÁ LÁTKA, Z KTOREJ SVET POVSTAL.
maaty  11.5.2012 | 20:28
v cudzej posteli

miesto kde sa nachádzam
nemá minulosť

odchádzam

nikde nepočuť bublinkovať blahodárnu spodnú vodu

istota

známy breh
raz som si z neho pri skoku do rieky rozbila koleno

všade naokolo sú kamene
s mojou krvnou skupinou

lipa

strom žil pri rieke
sto rokov
predtým patril Josému Arcádiovi

pripútala som sa
k jeho samote

archa

stáli sme tam všetci
pozerali na hladinu
od ktorej závisí či budeme siať a žiť
a potom mi napadlo

diluvium

pomaly som odchádzala

sama

skica

pastieri oviec
schádzali do doliny
do čapíc si cestou zbierali dážď

on

nie som smädná
jazyk mám prevlhčený
pre teba vyhosteným časom

sla-bi-ku-jem

filozofia

od čias potopy
ťahám za sebou neviditeľný
chvost pravekého jaštera
skúšam ho stále o p a t r n e oddeliť
dúfajúc že sa stane
spasiteľským hadom mystéria