videnie ma obklopuje
vrství
preplieta a ohmatáva


tváre
lopúchy
opustené ulity
ktoré sa stratili tak bezhlavo

a slimáky

už nerozlišujem medzi zmyslami a rozumom

páčia sa mi muži v tričkách
na ktorých sú tak nenápadné logá
ženy s výrazom nepochopených
a predsa tak osudových

vtedy mi vonia
hrdza rozkmitaného zámku
keď kľúč sa predsa otočí

tajomstvo je tu tak zrazu
nečakane

som lapená do vizuality sveta
ktorá je tak promiskuitná
a naveky poznačená rytmom

to tie tóny
sú dychom čiernobieleho života

narodil si sa aby si hral

tak hraj cigán

hraj

/dajte mu husle
dajte mu jeho husle/


hééééj máš svoje srdce na tri doby
v sláku

nalačno túži po tebe

vysúkaj z bruška prstov

ten známy patetický žiaľ


už žiadne foto prosím!