keď sa v klenutí dotknem
zátvoriek čo oddeľujú
môj svet od tvojho
pochopím
že v pohľade puklo zrenie
vtedy pod gaštanmi

uštvané slnko zapadlo
na opačnej strane
postriekanej prerastaním
oblaky rozvalené na kopci
udreli tichom
o vrúbkovanú vinu

to sa mi len zdá
že už viac neznesiem

od leta ma bolia prsty pod nechtami
z neochoty pustiť ruku
v ktorej si zovrel pocit
že Zrádzame