pristihol si ma
ako sa púšťam naboso
         strmo nadol tvojim údolím

radšej neotváram oči

nech nestratím istotu
že chrániš moje pocity
    vyspievané
husľami primalými pre tvoje ramená
    dôverne
    do tmy

    tuho ma objímeš až
          neha vo mne praská a
          skúšaš sa pridať
          o oktávu nižšie

       zmalátnievam

          zunivo sa predýcham vlažným lesom
       potokov až k rukám

       už ma netrápi
      prudké klesanie
mäkko rozstrapkaného horizontu


          len ma pevne drž
..