v trhlinách vrstvenia
počujem vlastný vzlykot
žiadne slzy

žiadne

len odkvapkávaním času sa z pamäti
zúfalo derie na povrch
niečo
obnažené kresaním

dotykom
skúmam kamennú platňu stola
vylízanú nečasom
naštrbenú vôľou
akoby to bol môj život

nepravdepodobná farebnosť
pôsobí deprimujúco telesne

sústredená na tvoje predlaktie
v kvapke dažďa farby nadobúdajú iný rozmer
a napuchnuté kmene starých dubov černejú
až do modra

zbieram v sebe silu

"..hoď.."

kamene obrastené machom
vyzerajú tak mäkko

bez viny..