..ťahám ju
so sebou ako nespracované
dávno neplatné detstvo
nahovárajúc si že pocity
uzavreté vo vnútornom trezore
časom vymiznú
samovoľne
že zabudnem
vykorením

..pozeráš bez paniky
ako plačem
neodvraciaš zrak
netlačíš ma k sebe
aby si sa nemusela dívať
nechápeš kde práve teraz som
so sebou
odkrývam miesta
prekryté rozumom
roky
som nemala k nim prístup

sú mĺkve
niečo je za nimi
niečo v nich a..

stiahnem sa smutniem

s obavou vdychnem do priestoru
kdesi medzi nás
slová čo vo mne zreli zahanbené
sa boja

nechcela som..tvoj život..životík

milovaná moja