čo počuješ sú moje kroky
marta  1.7.2011 | 13:20
prelievajúce sa na hladine
tŕpnutie hrdiel pred škovránčením

zima zima teplo

už nepomáha dážď
úškľabok piesne vytrhnutý z fantázie
si ľahostajné ja šepká s hodinami
zamknuté zdnuka

vedľa seba a neboli sebou
ani v prímerí
odkedy pije suché víno
nechutí jej
hľadieť mužom do očí

spravme to kričala otvorme ďalšiu
mať tak tvoj život
som jej závidela nech nám stŕpnu sánky do boľava
a škvrnám na obruse zahorknuto poriadny balvan
som si na krk zavesila
sklamanie sa natlačilo do trhlín
nadivoko podkuté iróniou
seba zničujúco

nedávno som sa naučila napiť
priamo z tvojej dlane
prekonať vzdialenosť medzi mnou a mnou
neodťahuj ruku