rada počúvam tvoj hlas

skrútená do klbka
kuklím sa
v jeho hĺbkach

pointa za pointou uniká
slová mnou pretekajú
netuším že znamenajú viac než sa zdá

možno som zhavranela
kým si hľadajúc dobrý koniec
bezradne vytrhával stránky z truhlice
aby si pod nimi našiel nápev piesne o pávoch
čo ušla z tvojej flauty
v deň keď onemela

držíš ma v objatí
dlhšie
než zvyčajne

dôveru rozstrapkanú na franforce
čičíkaš
ako na začiatku

vyzeráš
tak
unavene

plameň chvejúco strháva tvoj obraz

hore a dole
a dole
a dole

a ja sebecky
tisíc a prvý krát chcem počuť ako zašepkáš

ďalšiu zajtra malinká