ešte predtým hľadanie

nutnosť vynájsť
niečo dosť pevné aby to unieslo život
nezávisle od prestierania
že všetko prijmem bez súdu
bez obáv
že zhyniem od pravdy v pritesnej Bráne
vykrikujúc otvor nám!

ešte chvíľu niesť bolesť z neúprimných objatí
kým nenájdeš svoju vlastnú pieseň
jednoducho nepovieš

môžeš mi pomôcť? cítim sa úzko

viem neprichádza do úvahy
dávaš prednosť vziať si potravu úskokom
tajne a sám

nečakám že pokľakneš
len..

hľadím na tvoje vysoké čelo ponad vôňu kávy
uvedomujúc si že mám rada
toto ticho
spolu so spŕškou omrviniek z čerstvej hrianky
sypem na obrus vyľakanú túžbu
dotknúť sa ti drobnej vrásky medzi obočím
temenom hlavy prebehne jemná vlna vzrušenia
izbu pretne žltý lúč svetla
v ňom milióny prachových zrniečok sa zmieta
od môjho tepla a dychu a ty
bez slova vstaneš
necháš ma
zahľadenú na maslo kde nôž urobil mäkký ťah
a dole na malej hrane plochy
zanechal stopy nedokonalosti

snažím sa dýchať pomalšie
otvorená
dokorán