splietam si objatia
akoby
z druhej strany

z výkrikov
od prstov
k dlani

zblízka
a ty sa brániš

blázonko
vždy sa mi chce spievať
keď vstúpim
do tvojho bezvetria

do snov pomaľovaných slnečnicami
s komínmi nakrivo
na miesta
kde kedysi rástli kvety a listy a
ešte vŕby......

v mlákach sa tam rozlievajú tvoje prsty
a
ty sa nechceš
nechceš sa dať rozfúkať


vždy niečo zostane
na dne