špirálovito smutniem
do tónov slaných rozmerov
odkláňaním reality tvojím smerom

zapriem husle o srdce
podladené prázdnom rozomletým na prach
v koľajach pod slákom načúvam

niekedy musím byť veľmi ticho
aby som správne cítila tam
kde neexistujú slová a piesne vysychajú ako voda

odsúvam chvíľu
keď ti zblízka pozriem do očí a
nebudem tam