vyliezla som za tebou
na strechu nášho domu
obkročmo
na štíte vydýchla strach
do slnka

zoči-voči starému jaseňu
toto som nečakala
pocit že robím niečo neprístojné
ako keď po zotmení hľadíš
cudzím do okien

dajme si cigánskeho šluka

prižmúrenými
sleduješ ako v rozpakoch klopím zrak
bolesť v lýtkach narastá
súbežne
so strachom pri pohľade dole

s dunením srdca na záhlaví
presne tam
kde mi pred rokmi zaznela Bohemian Rhapsody
a prekvapivo vyhŕkla von
očami

odrazu drobné čierne fraky
ako keď slákom pretiahneš cez všetky
drsne a nečakane nečakane?