netuším kedy tak zmäkli
mľandravo obeleli s odtieňom doružova

no a dnes
od hanby červené sa vycierajú
tak trochu boľavo i slano

voňajúc harmančekom a čerstvými krtincami
držia ma pri zemi s naliehavosťou Slova
čo od svitania šepoce mi v hlave / ale v hlave?/

Dobrý je Boh voči tomu, kto dúfa v neho,
voči duši, ktorá ho stále hľadá.

a vo mne
napätý nepokoj
s prosbou splynie nečakane

len nech nie som hluchá
nech nie som hluchá k Tebe

Pane!“