modrooký ladil

nakláňal hlavu akoby
zvuk nevedel nájsť
cestu do jeho srdca

podobne ako ja
stojac opodiaľ pohládzam vlasy
rozsypané v metalovom rytme

a viem že jeho oči

z ktorých
prednedávnom
odleteli vtáci

ma vidia a
nevidia
pretože v tej chvíli

žije
.
.