a celkom na okraji
sa odlupovanie stáva vetrom

cítim to
naoko ľahostajne
rátam minúty čo som nevedela dať Bohu
zašľapávané pod nechty

uvoľňovali vlastné klamstvá
vábením
skvostne spínajúc uzlíky k oblohe
začínam zaobľovať chodníky

nepočutým
zahniezďujem v tvojom podkroví
uprostred slova
zapotrošená v ponúknutom prebúdzaní

odznova sa zviniem do seba
nedívaj sa
teplo uniká šmuhami
spustošené