až ma raz vietor rozfúka do vysokých tónov
sutiny a panvy zaplní veľrybie blues
čo dolieha sem neviem odkedy

za dňom deň
za rokom rok

tvárou k protichodným melódiám zatajím vlnenie
otvorím sa ti cez okraj
na predposlednej strane

stačí sa skloniť pod hladinu
nepýtaj sa prečo
len ma tuho drž

ako najpevnejšie zovretie
čo drží strom
v zemi

vieš že niekedy žiarlim
na trávu?