ani neviem kde sa vzala
túžba
prečítať si Slovo len tak na papieri..nuž
som si ho vytlačila
ukradomky nazerám

ukradomky

ako decko
hádam tak päťročná
som ukazovala sestre že ak si takto
vloží perinku medzi nohy že..je to príjemné
lenže ona nič necítila
neskôr sa pridala k rodičom
ich posmešným poznámkam

~ oh, už sa zase pučí s perinou ~

tak som sa naučila zdrevenieť
zatajiť dych a
tváriť sa akoby nič
-
-
-
spomenula som si na to minule
sediac na balkóne s Veršami
ukrytými v knihe o autizme od Vermeulena
a keď niečo zašuchoce nablízku
ozvu sa kroky

zdreveniem

zatajím čo čítam v skutočnosti
a tvárim sa..
a je mi z toho..

občas do plaču a občas
cítim zvláštne potešenie
-
-
-