vo vnútrozemí decembra
marta  1.1.2012 | 19:15
dni idú veľmi rýchlo
mám pocit že nestihnem
niečo.. čo?
-
-
závistlivo hľadím spoza žalúzií
tri kone
mohutné zavalité
ponevierajú sa na kopci oproti oknám spálne
kde vietor vymietol zvyšky snehu
šklbú okyptené trsy trávy
meravejú v zahľadení
škoda že im nevidím do očí
cítia sa slobodne?..aspoň teraz
bez postroja.. bez ohlávky..
s hrivami nedbalo pohltenými vlhkom....
/odháňam prirovnanie k starnúcim rockerom/
-
-
vídavam ich v lete
na strmom úšuste
zubadlá.. pena.. svalstvo.. reťaze.. fŕkanie..
-
-
aj vtedy im závidím
odhodlanie

kôň zvládne veľa
ak vie kam ide
a človek..

vraj tiež
-
-
nespúšťam z nich zrak

ruky v nacvičenom zapažení nie a nie
zopnúť háčiky
nervózne odhodím čipkovaný kúsok
sledovaná pobavením v tvojom pohľade
tričko len tak na teplo
pevne stisnem pery
nech ma mráz nerozbolí v zuboch a otvorím dokorán
chuchvalcom
spomalene prefarbujúcim ráno
preblesne spomienka na mamu
údery do zoblečených perín vyplazených v okne
babušinky vo vlasoch
tiché pohmkávanie medzi nádychmi

-
-
strhnú sa

v smere vetra rozcválajú túžby
prikyvujúc tlkotu v kopytách

tesne pod
-
-
nestihnem
hľadanie splašené vírením

tlmene vykríknem