cinkotavé rána


tam vo mne
spievaš
o okrídlených koňoch

v raňajšom vyzváňaní
celkom čistý
celkom nahý

nedočkavo rozosnívaná
neuhýbam
len zľahka tŕpnem obavami

kým sa prvýkrát
stretne nádych s vôňou
a ruže dozrejú na mlieko


***


ranené cinkotania


bola som iba nádoba
taká krehká..taká
zraniteľná som niesla

čo do mňa nalial Boh
opatrne tvarovala v sebe
brieždenie

nevediac že za bolesť
dostanem zas len
bolesť

zavanulo prázdnotou
nerepcem
možno aj toto bol dar