ututlaná agónia
marta  10.1.2012 | 8:48
nenechaj sa pomýliť .....môj milý
pokojom kresaným do skália
dávno som pohltená
a trepotanie na dne nepomáha

zabudnutá v uzlení pretínam
nepodstatné
s obavou že aj tak..že za tým je len nič
a možno ani nič nie je

jednou nohou na brehu
prečiarkujem neisté dohady
ktorý z ostrovov nepatrí k mojej zemi
k môjmu Ofiru

šmátraním spaľuje istoty
v neusporiadanosti bez miery
už ma nikdy nepoznač na čelo
milý môj.....už nikdy


dobre vieš
ak nahmatám pat
zakryjem oči vlastným figúrkam
a zmĺknem bez rošády
..