takmer vyschla pieseň
kým sa rozhodoval ako pomenovať
priestor medzi nami

nerozhodne si šúchal dlane
deň za dňom vypadával
z oblohy

zrazu prišiel
ako sa chodí do kaviarne
keď som to najmenej čakala
porozsvecoval vo mne
kalichy plné horkasto okrídlených
so zvláštnym darom v prstoch
prudko stíchol a
počúval

vždy som si vravela
nezhasínaj
ešte nevieš všetko

krotneme
na brehoch rozložená pominuteľnosť
obmytá nedožičeným
slnko zapadá samé
a v nás sa zbiera premostenie
..