akoby si v sebe živil zabudnuté kontúry
krátkozrako vydrolený
otlačkami mlhavieš
v tichučkom pradení
až do bodu
keď prestaneš túžiť po vypočutí

dôstojne pretrpíš tmu
nad vyzváňavým brieždením
zopneš deň s dňom
láskou k svetlu a nedozretým slovám
ovoniaš vlastné viny
úzkostne zomknuté



ráno
vyleštené prítmie presypeš tichom
skrehnutý ako pasca na otázky
bezmocnejúc