-
konečne som našla
správne miesto kam odkladať
úzko
nedostatok priestoru
a všetko čo si chcem zapamätať

na druhom poschodí ticha
medzi akváriami kameňmi a rybkami
..........(tie som si vymyslela
..........aby som už nekričala zo sna)
sa vyrovnávam so stmievaním
hľadím na deň
čo ľahostajne ubúda
vystretá ako dážď na skle
kým nenatrafím
na miesto kde sa spomienky zlievajú s krehkými prstami
pod ktoré vkĺzli motýle keď bolo veľmi zle
aby si rozprávali o ľuďoch čo píšu básne
sejú ich do zeme
nahí s pocitom bezpečia držia miesto
jeden druhému
ak by sa oneskoril
lebo isto príde
-
-
od leta to neplatí
už nechodia šepotať ani
počúvať ako vo mne hrkocú kamienky s rybkami a viac
oveľa viac ako predlhé noci ma mlčaním pripravujú
o rozum
a
pokoj
sa scvrkáva
už aj v puklinách
k hranici
ktorá nebola

-

dnes radšej neotvorím oči
aj tak tu nie sú

-