odjakživa na tom istom mieste

na sedadle spolujazdca
tuho stískam kolenami gitaru
pohltená túžbou bezhlavo sa rozbehnúť
do krajiny nad komínmi
o ktorej si spieval v tú noc
keď na náš život zaklopal detský smiech
akordy rozložili chotár
na ten náš a susedný

tam sa nedá dostať po zemi

tam
stačí stratiť zopár slov
aby sme našli celé múdre vety
zomknuté okolo pece
ako ľudia z drevených domov
úhľadne povešaných za dymové prúžky medzi
obyčajný západ slnka a farebné divadlo nad kopcami
čo sa ešte vedia spolu rozprávať
jednoducho odpovedajú
na zložité otázky
a len čo sa spomalí
krútenie sveta za obzorom
zabudnú na svoje hlúpo dospelé roky
naučia sa lietať v správnej výške
pravdivo
ako všetko čo si zapísali do krídel rovno od dedov
je im jedno kde všade neboli
aj sťahovaví skončia za kopcom
kde inde
-
-
-
-
dávno si ma nevzal do svojej krajiny

bála som sa že ak ma to prestane bolieť
neodpustíš mi


-
-