vyklonená z času
marta  17.2.2012 | 9:30
-
sníval sa mi môj najstarší
niesla som ho v koši
ako Mojžiša položila na vodu
ani šplechot nezobudil líčka
červeno vytŕčali nad hladinu chvíľami
sa strácal
bez paniky
som hľadela ako sa vzdiaľuje a potom
znenazdajky ako to v snoch býva
vkročila za ním do ľadového prúdu
až ma lono rozbolelo
-
-
ticho
na chrbte
zízam na prázdne bielo na strope
naliehavou túžbou
pritískam tuho obe dlane na to miesto
akoby ešte mohli
začuť pieseň v zárodku

..........(neodpovedaj
..........Pane
..........len mi ver
..........tvoj hlas je jediný čo počúvam
..........hoci v poslednej chvíli
..........možno zas uhnem)



doznievam
ako každá žena
zmierená v bode ktorý určil

som
srdce mi bije stále rovnako
pomaly
-
-