jedného dňa
tam kde mal byť orchester
komorný
načierno zívala
prelievajúc vôňu kolofónie tympánov a frakov

ticho
hustlo smerom k okraju
zmorené mlčaním plechových
šalelo
súkromne
s fatamorgánami v polročnom prachu
pre nič za nič
a
uprostred sedel prievan
blúznivo trilkoval že všetko vybledne
výnimočné bude všedné
sláčikom udieral okrídlené
drevo
v molovej tónine

(milujem keď v tom starom dreve
zvuk narieka stone a reve)

potom som vykročila
do pondelka
aby som sa dostala na koniec klávesnice
a tam konečne zabudla
nedokončenú pieseň
rozzevenú kdesi vo mne
.
.