.

..otvor
to som ja
čo na tom že si iba strom


zatúžila som
tým málom času ktorý mám
rozrušiť tvoju uzavretosť aj v najmenších korienkoch
ochvátených hlinou premenovanou na slabosť

s detskou nástojčivosťou ťa naučím
vystrieť konáre v priestore po ktorom túžiš
schopný zniesť nápor
a kvílenie neistoty v nekonečných nociach

toľkokrát sebe neverný
sám chodíš v zástupe na konci ktorého je neochota
v istej chvíli priznať
že potrebuješ vlahu a vlastne sa bojíš


otvoriť dvere
aspoň na dne
sa nezamykaj..




.