priviniem si ťa
zaháčkujem prstami
vzdialeného zabalím do seba
a budeme myslieť na radosť
predstavovať si jej vôňu

pamätáš?

večer som položila na okno nezábudky
kruhom do hlbokého taniera
ráno sa napriamené vysmievali nášmu úžasu
do ohlúpnutia sme šepkali: krása!
zalknutí nevypovedaným

nebolo treba
mali sme spoločné slová
potom nám vybledli
azda sme priskoro nahliadli pod obrus
nezmyselne skrotení .....k mlčaniu
.
.