.
kedy priletia
tak počnúc prvým jarným
keď čas drží slnko za zápästia
preležím celé obdobia s prstom na Slove
s očami otvorenými na juh
čakám
kým sa mi sny prerodia
na život
a zobudím sa sama

samotná medzi okrídlenými

predpočato nahá
pozriem z výšky srdca na vlastné
vrcholy i zlyhania
vyrovnám sa
s prapodstatou odpúšťania
a skôr než mi odvaha vybledne
ako nádhery tohto končiaceho Babylonu
medzi polomami vzťahov a roztrhaných dní
naposledy strmhlav
pevne priviazaná prstami o ich členky
sa naučím
zvládnuť prelety a nestratiť pritom
meno




.