.
roky som bola celkom normálna
žena
dcéra
matka
a potom som začala
písať básne otváraním do seba
odznova
pritískať prsty na slová prorokov
s pocitmi vyhnanca
trúfalo
rozbalansovaná na zadnom
až do krajnosti
neprimerane počasiu
veku
stavu vzťahov
dezénu i obdobia
čo sa vyliahlo ako pomätené
podľa teba
a ja som nenamietala
naučená ospanlivo hľadať
voľnosť uprostred tmy

jedného dňa som povedala

.....zakloň hlavu a nastav pery
.....dám ti na ne pieseň
.....v ktorej hrajú len kontrabasy

nevedel si
že je to o mne


.