.

kŕdeľ huslí
vystrelil pod oblohu ticho
natreté medzi struny
vsiaklo nepokoj

popamäti splietaš vlásie slákov
priznávaš duši presné miesto
ešte predtým
ako sa v tebe niečo skutočne zlomí

rozliaty naspodku dní
kde tajíš tie najsmutnejšie tóny
s kolenami ohnutými do tvaru odmietaných
boľavo blčíš


kobylku vychýlilo vľavo




.