.
.
toľkokrát
neobvyklým spôsobom
zaseknutá medzi zvuky flauty a čosi ebenové
prechádzala cez teba
a
tvojich slov bolo len pár
slabučkých ako básne čakajúce na zrodenie
čo nemajú byť nikdy pochopené
ostanú prahnúť na perách
v závetrí
kde prestali rásť
.
.
možno sa nedočkajú
sľúbeného
mokrými teniskami dopadnú rovno
na kosu a potom na kolená
skôr ako na svet ľahne predplatená tma
náhlivou túžbou opadavých
pozhŕňajú dych pred dvere
ktoré neprestaneme hľadať
kým nám z rúk nevypadne
posledný verš


niekedy je bolesť
silnejšia než pevná vôľa
a najstarší cukrík má chuť strácania


.
.