.

rozbolela som sa
od hlavy
ako keď nebo praská
napadlo mi
roztrieštim sa a umriem
uložia ma vzadu
za hrobmi detí
kde sa teraz pochováva
budem len tak civieť do vetra
pretože tam nieto stromov
skuvíňavo privolávať brieždenie

a moje bociany
keď sa vrátia do hniezdišťa
rozkolotané voľnosťou
v záklonoch
vysmejú moje strnutie
neschopné nadýchnuť sa pod ťarchou

a moji drahí
objavia tajnosti šuplíkov i básne
medzi knihami
poznámky k poznámkam v Biblii pod čiarou
neporiadok na pôjde
kde minulosť a detstvo detí drieme v škatuliach
alebo len tak pod nohami
vlastne všetko čo som odkladala
na zrelosť

a moja bútľavka
dôverne uhnietená
slovami čo nechcú hrdlom prejsť
nezrodené
pod prstami zatají
uzmierením





.