-

aj tak
všetci sme ho volali len
G a č u r a
to meno bolo synonymom nemej slabomyseľnosti
ostro podtrhnutej hrdelnými zvukmi
ktorým sa dospelí častovali ako zlou pálenkou
neskôr som ho objavila
na náhrobnom kameni
zaburineného hrobu v kúte cintorína

-

dlhé minúty
som dokázala pozorovať
ako kladie drevo na špalok
pridŕža sekeru
odsekáva šlejsu za šlejsou
ukladá do ošatky a hneď nato
sa ticho rozpraskne rýchlymi krokmi starej mamy
náhlivo zozbiera naštiepané vrásky
vyhne sa hrbu zúboženého
len polohlasne
stačí..stačí! ..dosť!
on sa odšuchtá
hrkotavým drvením dotykov
drevenej podlahy s kovovým kovaním čižiem..

-

kravy si ho mýlili s teľaťom
rozhojdávali mu hruď očami okolo lýtok ovíjali
najlepšie steblá a nechali čakať
na čas dojenia
netušil aké to je
cítiť mláďa prisaté k vlastnému telu
tak sa len usmieval a vtedy bol ešte škaredší
než zvyčajne

-
-
-

bála som sa ho
tej jeho barančej odovzdanosti
nevediac ako bolia
pohľady do vlastného poľa
zistenia že nie som
čo som
a môžem sa skončiť tu a teraz
očarená lipnutím
na slovách

-