.


chystala som sa pod sprchu
keď zazvonila
plecniaky pod očami
maskovala saténovými klamstvami

ako bajadéra
tichými odkrokovala priestor
od seba k sebe
a mlčanie zrazu stratilo dych

skrehnutým vínom zotrela
priezračný obal ktorým sa začínajú slová
kým sa Boh rozhodoval či ju pochopí
hovorila o tom že nie je neskoro

strom neumiera
keď mu utnú korene
ale bolí to
ako mamine sklamanie




.