a.

pomaly som ako pes

ten čo sa mi vo sne zahryzáva
do lona
podobne skučím keď
sa navliekam do jeho kože
aby som sa ti mohla vláčiť

za pätami


ab.

z reťaze vypúšťam hudbu

obyčajnejšiu ako holuby
čo vzlietnuc z môjho drankavého pohľadu
rozhádzanými rukami ziapali
n e p r e s t á v a j !
neprestávaj lebo ešte nemám dosť lebo

ešte počúvam


abc.

tóny čo si neviem vysvetliť

sú podobné rozpätiu mojich paží
so sklonmi k jatreniu
uchvátená dravosťou
s akou si vlastnoručne obtrhávajú to čo zostalo
z prísľubov medzi zubami
slano vypľúvam


abcd.

akoby sa dalo zabudnúť

na zápach slabosti
ako na názov hory čo nikdy nezleziem alebo pyžamo
ktoré si neobliekam lebo už nespávam
na vankúši
vzlykavá ako dieťa opäť ťa chcem

len tak držať za ruku



.