.
podvečer chutí ako nedeľa

z kostolnej veže
prišpendlenej krížom k oblohe
kypí vyzváňanie
nenáhlivo
zbieraš vyslnenú bielizeň
rozhorčenú ubúdajúcim
pri rozbresku nedospatej požičiavaš
spôsobom medonosných
teplými farbami
tajíš výkriky prebudené v kostiach

-

akokoľvek to je
s príchuťou škvary
zadretej do ufúľaných kolien
vibruješ hore vlastnými riekami
nad nimi mosty z detských úst
do snopov viažu piesne
dozrievaním
v ich potokoch je ešte ráno
je príliš skoro
na vysádzanie stromov ku ktorým sa túlime
ako k pamäti
je príliš
hádam aj neskoro
učiť ich vpletať prsty do koreňov
a že občas je lepšie roniť
ako raniť
keď sa naklonia prvé mrazy

-

mala by si starnúť a ty rozvoniavaš
ako čerstvo naškrobená tráva



.