Vyšla som do noci
a nasadla na Veľký voz,
kočiš vyzeral útlocitne, ja zaťato,
vymenili sme sa,
aby dráha nabrala vodopád
pre ďalší život.
Ukázal mi kresby,
zaujala ma žena, ktorej
z ľavého prsníka vyformoval ľaliu,
rozkvitnuté mäso a bradavka
na silóne, akoby ju chytil rybár,
zatúžila som po talente s farbami,
slová sú príliš málo pre stvárnenie bizarného.

Prstami som zošikmila oči,
natrela sa dubovou kôrou,
no stále som zostala rozriedenou
do rodného čísla,
nedokázala som vyzerať ako objav
bez majiteľa, či iných krviprísažníkov.
Nápad,
zrodil sa vtedy, keď som cigaretu
pálila od filtra, ničiteľský sklon
donášal revolúciu a ja hrdinka
som potiahla hnus, aby
sa vzduch oslobodil,
jedny ústa sa zrazu priblížili na doraz.

Po havárii prichádzam k sebe
a zisťujem, že som bola
iba nesprávne vyhodená smerovka.