Cítiť sa pod psa a napodobňovať mačku,
aké jednoduché, zhodiť na zem
názor o sebe.
Pochádzať z odchádzania
a tušiť, čo zostane na mieste,
je horšie ako smrť
narodená z úst.

Káva už nemala šálku,
sypala sa rovno do zhrbenia,
v koši pár svätcov,
ešte rodiny,
z ich vnútorností aj nepatológom
poodmŕzali prsty,
prepadával sa interiér betónového,
ja nie, nadnášala ma voda
ako odtlačok zamordovanej,
ako ryhu na skle,
pri ktorej zúrili hladké dogmy,
napríklad o vzniku sveta,
keď sa oddelil vzduch od zbytočnosti
a narástli mu pľúca.
Moje teórie sa nikdy nezhodovali
s nedeľou, v jej šírave
sa darilo iba migrénam
a tak som začala ponúkať bolesť
ako donášku do domu,
v kŕčoch, v zamdletí, v pomere
jedna ku jednej
som vyprostila ženu, ktorej
totožnosť je mojou.