Keď z výkričníka odpadol stĺp
Flávia 19.11.2011 | 18:16
bežať
keď nepokoj zaplní obrys
už nevojdem,
s myšlienkami ošúpanými
do pomela,
prezrelou vidinou,
kde sa načahuje zlodej živého,
predýchavam útlak na útlocit,
radšej žena ako muž
sedieť
na lavičke, na eiffelovke, na kostolnom zvone,
čo na tom, keď neodchádzam z predstavy
o mravenisku,
doštípaná rozhliadaním
od temena po ofinu,
spod ktorej vyletujú zárezy,
nečakám prerod,
predsa sa približuje
spať
synonymá: mrviť sa, blúzniť, báť sa,
chodiť po dome, byť opretý o seba cez iného,
snívať o tom, že noc nie je promiskuitná,
keď si líha iba na jedného, hoci má sedem mien,
že za tmou môže byť ešte jedno pred,
že posteľ je obrad pod holým citom
a nie zvuk chyteného v klopci
rozprávať
keď sa hlasivky spoznali v analýze,
neprehovorili viac
o dobrovoľných otrokoch,
ani o napodobňovaní pachu z dobytka,
príliš veľa slov a postoj prázdny,
píšem v minulom čase,
akoby to už bolo,
aj fikcia má nárok na domov
driapať
bez nechtov, aspoň náznak sily,
ktorú utláča etika,
raz vychrstne spolu s promile,
ako keď v odluke
sa chlap zbavuje zárodkov
požehnaných,
či žena rozpolievaná
výčitkami
hrýzť
už žiadny červotoč
v dvierkach do zajtrajškov,
k stoličkám pribudol stôl
prestretý pre hosťa,
zostal, aby v prekrížení
vyšiel zo seba
a predstavil nás Bohu
dotýkať sa
bez sľubov, byť mimo tela
a pamätať si srdce,
vyplaviť zmysly
pre vyzdvihnutie večnosti,
asimilovanie, kde asi
je o prispôsobení dvojice
na pár
pozerať do jednej budúcnosti
neznamená vystavačné oko
schovať u piráta,
číhať na korisť, predstierať obeť,
načo, všetky lode raz stroskotajú,
stačí zlievanie do mora,
dno bez podsvetia
a plavba v priesvitnom
ako curriculum vitae
od duality