Keď z výkričníka odpadol stĺp
Flávia  19.11.2011 | 18:16

bežať

keď nepokoj zaplní obrys
už nevojdem,
s myšlienkami ošúpanými
do pomela,
prezrelou vidinou,
kde sa načahuje zlodej živého,
predýchavam útlak na útlocit,
radšej žena ako muž

sedieť

na lavičke, na eiffelovke, na kostolnom zvone,
čo na tom, keď neodchádzam z predstavy
o mravenisku,
doštípaná rozhliadaním
od temena po ofinu,
spod ktorej vyletujú zárezy,
nečakám prerod,
predsa sa približuje

spať

synonymá: mrviť sa, blúzniť, báť sa,
chodiť po dome, byť opretý o seba cez iného,
snívať o tom, že noc nie je promiskuitná,
keď si líha iba na jedného, hoci má sedem mien,
že za tmou môže byť ešte jedno pred,
že posteľ je obrad pod holým citom
a nie zvuk chyteného v klopci

rozprávať

keď sa hlasivky spoznali v analýze,
neprehovorili viac
o dobrovoľných otrokoch,
ani o napodobňovaní pachu z dobytka,
príliš veľa slov a postoj prázdny,
píšem v minulom čase,
akoby to už bolo,
aj fikcia má nárok na domov

driapať

bez nechtov, aspoň náznak sily,
ktorú utláča etika,
raz vychrstne spolu s promile,
ako keď v odluke
sa chlap zbavuje zárodkov
požehnaných,
či žena rozpolievaná
výčitkami

hrýzť

už žiadny červotoč
v dvierkach do zajtrajškov,
k stoličkám pribudol stôl
prestretý pre hosťa,
zostal, aby v prekrížení
vyšiel zo seba
a predstavil nás Bohu

dotýkať sa

bez sľubov, byť mimo tela
a pamätať si srdce,
vyplaviť zmysly
pre vyzdvihnutie večnosti,
asimilovanie, kde asi
je o prispôsobení dvojice
na pár

pozerať do jednej budúcnosti

neznamená vystavačné oko
schovať u piráta,
číhať na korisť, predstierať obeť,
načo, všetky lode raz stroskotajú,
stačí zlievanie do mora,
dno bez podsvetia
a plavba v priesvitnom
ako curriculum vitae
od duality