Vytrasené z druhej ruky
Flávia 5.2.2012 | 18:41
Prvý vzťah.
Skončil stoosemdesiatkrát. Keby ho zožral pes, už by dávno skapal. Takto skončí, aby o jednu vynútenú pauzu zase začal. No k čomu je to dobré? Po ôsmych rokoch už ani náznak snahy, len čas vyvesený za nohy. To už nie je pár, iba neznámi pocestní prichýlení v jednej posteli. Z jej blonďavých vlasov opadala gloriola dokonalosti a z jeho pracovitých rúk všetky mozole. Konečne sa mohli dotknúť svojich obitých rohov. Ďalej bola len tragikomédia v nespočetných verziách. On s politerkou a udicou, on na zoznamovacích weboch, on v agresívnej konštelácii, ona spiaca šestnásť hodín denne, nerozprávajúca dvadsaťštyri hodín, pozerajúca na plazmu osem hodín. Ako naťahovacie hodiny, z ktorých odletela kukučka. Už nikto nemá narážky o svadobnej bielej.
Poznajú presný postup, budúcu históriu farieb, staronová, postúpaná, zamazaná na kilá, vyprášená, namočená, odkvapkaná, aj tak zájdená. V ich sínusoidách je vypustená prognóza celej planéty.
Druhý vzťah alias pohybujúce sa pivné brucho.
Jeden vankúš pre hlavu ženy, druhý pre zvodnú chladničku. On vyzerá ako pohovka v obývačke, už len zložiť si na ňu zadok, s kosťami zastrúhanými od anorexie. Paradox v ústnom otvore. Všetko a nič, pokazená váha a váha skazy. Keď kráčajú po meste, zavesení do seba ako slepec a biela palička, ľudia sa im vyhýbajú s povzdychom: "Takí mladí a s takými diagnózami! Hriech začína za stolom. Vo vzduchu sa zhmotňuje mľaskanie, chlípanie, hlasité prehĺtanie, smradľavé grganie, hrkotajúce črevá. Ona s rukami na ušiach, nevládze ich držať otvorené. Hnus na tretiu, ktorý rastie do šírky. Stačí, že sa pozerá na prerastenú slaninu a nemôže do úst položiť ani omrvinku, ani hlt, ktorý sa prežúva. Vlasy jej stávali dupkom, teraz sú preriedené do odvápnenia. Čo s tým? Keď on na tému mykajúcich úst už vychrlil všetky slová. O tom, že je len raz na svete, že je svojprávny, vkladá si do úst za svoje a ako ženatý si to môže dovoliť. Tak kde je problém? V precitlivených ženách. Pred týždňom stála pred ich domom RZP-čka.
Taká malá mŕtvica, bol natlakovaný nadoraz, no pokiaľ sa spod neho dostala bola to už veľká mŕtvica. Odniesli len telo, duša sa medzitým vyparila. Možno zmizne aj anorektička a do domu zavíta zdravá žena. Ale možno býva väčšinou zákerné.
Tretí vzťah.
Všade bol samé slovo, len doma z neho trčal výkričník . Ako prekročil číslo na ulici, zhodné s trvalým pobytom, celá slovná zásoba sa minula. Došla aj rezerva. Nevadí, veď sú tu len dve deti a jedna dospelá osoba ženského pohlavia. Zoznámil sa s ňou pred dvanástimi rokmi, tak čo by jej mal ešte povedať? Veď to je dvanásť krát 365, priestupné roky ani neráta, tak koľko to vlastne je? Toľko, aby už mohol byť ticho celý život. A nech mlčia aj ostatní v byte. A výplata sa pripisuje na účet za jeho námahu. No dobre, vyplatí inkasný lístok za plyn a elektrinu a ešte telefóny. Ostatné si musí odkladať, šetriť ako jeho otec. Veď odvrátená polovička ich celistvosti zarába tiež.
Minule ho zastavil známy, vraj cestoval v autobuse s jeho ženou. Vystúpila o tri zastávky skôr, pretože to bolo o tridsať centov lacnejšie. A ide o to, že tie centy nemala. Odkráčal po svojom, už to nie je známy, ale tlčhuba. Mal len jedno prianie, vyskúšať si život bez tých troch. Až keď si našla priateľa a mal voľnú cestu, odparkoval presne oproti nej, aby sa nemohla dostať z miesta pre postihnutých.
Nechala známosť za dverami a venovala sa svojmu. Zmenila sa len jedna vec. Každý deň dostala tridsať centov.
Štvrtý vzťah bude presne ako ten váš. Neviem, či zapadne medzi tieto obyčajné väzby. Alebo bude neobyčajný, pretože sa v ňom listuje s citom? Ó, tak to milujem tretie tisícročie, konečne aj sci-fi má nové meno, realita cez zmysly.
Skončil stoosemdesiatkrát. Keby ho zožral pes, už by dávno skapal. Takto skončí, aby o jednu vynútenú pauzu zase začal. No k čomu je to dobré? Po ôsmych rokoch už ani náznak snahy, len čas vyvesený za nohy. To už nie je pár, iba neznámi pocestní prichýlení v jednej posteli. Z jej blonďavých vlasov opadala gloriola dokonalosti a z jeho pracovitých rúk všetky mozole. Konečne sa mohli dotknúť svojich obitých rohov. Ďalej bola len tragikomédia v nespočetných verziách. On s politerkou a udicou, on na zoznamovacích weboch, on v agresívnej konštelácii, ona spiaca šestnásť hodín denne, nerozprávajúca dvadsaťštyri hodín, pozerajúca na plazmu osem hodín. Ako naťahovacie hodiny, z ktorých odletela kukučka. Už nikto nemá narážky o svadobnej bielej.
Poznajú presný postup, budúcu históriu farieb, staronová, postúpaná, zamazaná na kilá, vyprášená, namočená, odkvapkaná, aj tak zájdená. V ich sínusoidách je vypustená prognóza celej planéty.
Druhý vzťah alias pohybujúce sa pivné brucho.
Jeden vankúš pre hlavu ženy, druhý pre zvodnú chladničku. On vyzerá ako pohovka v obývačke, už len zložiť si na ňu zadok, s kosťami zastrúhanými od anorexie. Paradox v ústnom otvore. Všetko a nič, pokazená váha a váha skazy. Keď kráčajú po meste, zavesení do seba ako slepec a biela palička, ľudia sa im vyhýbajú s povzdychom: "Takí mladí a s takými diagnózami! Hriech začína za stolom. Vo vzduchu sa zhmotňuje mľaskanie, chlípanie, hlasité prehĺtanie, smradľavé grganie, hrkotajúce črevá. Ona s rukami na ušiach, nevládze ich držať otvorené. Hnus na tretiu, ktorý rastie do šírky. Stačí, že sa pozerá na prerastenú slaninu a nemôže do úst položiť ani omrvinku, ani hlt, ktorý sa prežúva. Vlasy jej stávali dupkom, teraz sú preriedené do odvápnenia. Čo s tým? Keď on na tému mykajúcich úst už vychrlil všetky slová. O tom, že je len raz na svete, že je svojprávny, vkladá si do úst za svoje a ako ženatý si to môže dovoliť. Tak kde je problém? V precitlivených ženách. Pred týždňom stála pred ich domom RZP-čka.
Taká malá mŕtvica, bol natlakovaný nadoraz, no pokiaľ sa spod neho dostala bola to už veľká mŕtvica. Odniesli len telo, duša sa medzitým vyparila. Možno zmizne aj anorektička a do domu zavíta zdravá žena. Ale možno býva väčšinou zákerné.
Tretí vzťah.
Všade bol samé slovo, len doma z neho trčal výkričník . Ako prekročil číslo na ulici, zhodné s trvalým pobytom, celá slovná zásoba sa minula. Došla aj rezerva. Nevadí, veď sú tu len dve deti a jedna dospelá osoba ženského pohlavia. Zoznámil sa s ňou pred dvanástimi rokmi, tak čo by jej mal ešte povedať? Veď to je dvanásť krát 365, priestupné roky ani neráta, tak koľko to vlastne je? Toľko, aby už mohol byť ticho celý život. A nech mlčia aj ostatní v byte. A výplata sa pripisuje na účet za jeho námahu. No dobre, vyplatí inkasný lístok za plyn a elektrinu a ešte telefóny. Ostatné si musí odkladať, šetriť ako jeho otec. Veď odvrátená polovička ich celistvosti zarába tiež.
Minule ho zastavil známy, vraj cestoval v autobuse s jeho ženou. Vystúpila o tri zastávky skôr, pretože to bolo o tridsať centov lacnejšie. A ide o to, že tie centy nemala. Odkráčal po svojom, už to nie je známy, ale tlčhuba. Mal len jedno prianie, vyskúšať si život bez tých troch. Až keď si našla priateľa a mal voľnú cestu, odparkoval presne oproti nej, aby sa nemohla dostať z miesta pre postihnutých.
Nechala známosť za dverami a venovala sa svojmu. Zmenila sa len jedna vec. Každý deň dostala tridsať centov.
Štvrtý vzťah bude presne ako ten váš. Neviem, či zapadne medzi tieto obyčajné väzby. Alebo bude neobyčajný, pretože sa v ňom listuje s citom? Ó, tak to milujem tretie tisícročie, konečne aj sci-fi má nové meno, realita cez zmysly.