Pol dňa vyhodila medzi odpadky,
s ostatkom zabarikádovala
šialenca,
aby do ulíc mohla vyjsť
podľa regule o normálnych.

Ešte si zo mňa zober,
prejedz sa ako ja z teba,
bolestivé tráviť odpočítavanie
v cudzine.
Mať všetko a nemať pocit,
že som vítaná, že vítam,
že rebrá hľadajú hák
je ako obedovať prihorené mäso,
chlieb neprebije chuť.

Sneh sa bláznil, ona sa zbláznila,
vedela, že raz to príde,
odvtedy svetu nemala čo povedať,
zápisníkom rástla váha
a návštevám sklamanie,
vraj už dávno sa to malo podchytiť.
Čo? Že zlyhali? Smiešni, ktorí
vidia iba seba a nedokonalých.

Umŕtvená od počuteľného,
učím sa používať reč odznova.