Nechaj, ja sama
a ty trpezlivý ustúpiš,
no krok je širokou pláňou
a sadenice nie sú o záhradníkovi,
ale o rozhodnutí,
chrbát unesie veľa,
zostaň tak,
vyrastie medzi nami dav,
v ktorom sa budú počuť iba dni
rozrazené o skaly.
Na nich jašterice v izbovej teplote
a štrkáče darujúce kúsok seba,
skrátka umenie.

Zregeneruj sa, trasiem tebou,
ty trasieš stromom, no úroda nepadá,
len listy, ktorými som obsypala vrchol,
korene ma nezaujímali,
boli nižšie ako moje chodidlá,
ako choroby z umlčania,
vlastne boli tam, kam som posielala
nechcených.

Už iba som,
formu vystriedala intenzita,
je odbremenením prenášať sa vierou.