pozorujem zátišie
obité šálky a pohľady do nehybnosti
jedálenský stôl ktorý sa kľukatí
za obzor nesvojprávnych
to bolo doobeda
teraz sedím v reštauračnom vozni
už nie na stoličkách
medzi budíkmi rozcvičkami a iným ťukaním
do harmonogramu siedmych dní v týždni
pretože na olovrant prišiel on povedal
tú najbizajrnejšiu vetu a ja som prikývla
v dlani stískam klinec a svoje nové meno
ostatné je na cestovnom lístku

nakrivo zabitý čas
visí
a vy si predstavte
drevenú nohu a prázdne menu

rukou veďte
kladivo v päsť
posledné bude KO

" OK mladá pani
strieborný podnos či do spánku ? "

" do Londýna drahý
zahodiť sychravé sny..."